Miesto pri okrúhlom stole

Postihnutí ľudia nie sú dôvodom na zákaz interupcií

Píše sa rok 2022 a my namiesto cestovania vesmírom na palube skutočnej USS Enterprise žijeme v Príbehu služobníčky od Margaret Atwoodovej. 

Všetko nasvedčuje tomu, že americký Najvyšší súd zruší v dohľadnej dobe platnosť zákona Roe vs. Wade, čím de facto zakáže interupcie v celých Spojených štátoch.     

Pýtate sa prečo ma trápi, čo sa deje v Amerike? Žeby preto, že tam žijú ľudia? Ľudia, ktorí budú musieť čeliť utrpeniu, ak prídu o svoje reprodukčné práva. 

A netvárme sa, že nás sa problém obmedzovania reprodukčných práv netýka. V slovenskom parlamente sa nejaký nový návrh na zákaz interupcií objaví približne každých šesť mesiacov. Dva najnovšie sa pokúsili dosiahnuť zákaz interupcií pre ľudí z cudziny. A dôvod? Autori návrhov tak chceli zabrániť v prístupe k interupciám obetiam znásilnenia prichádzajúcim z Ukrajiny. Áno, čítate správne.  

Postihnutí ľudia sú ľudia, nie argumenty

Nebudem tu teraz vypisovať všetky dôvody, prečo je zamedzenie prístupu k bezpečným interupciám zlé. Ak ste ich ešte nepočuli, dokážete si ich ľahko vygoogliť. Ja som sa rozhodla o tejto téme písať preto, lebo existuje skupina ľudí, ktorá vo „verejnej debate” o práve na interupcie zatiaľ nedostala takmer žiadny priestor, a to napriek tomu, že sa nás bytostne dotýka. Tou skupinou sú postihnutí ľudia.

„Ako to myslíš? Veď postihnutí sa v debatách o interupciách spomínajú neustále!”

Máte pravdu, obe strany s obľubou používajú postihnutie na podporu svojich postojov. Len pritom akosi zabudli začleniť do diskusie reálnych postihnutých ľudí. 

„Si postihnutá, tak ako môžeš podporovať interupcie? Chceš, aby všetky matky zabili svoje bábätká, keď im lekár povie, že sa narodia postihnuté?”        

Vo vašich otázkach je toľko chybných tvrdení, že ani neviem, kde začať. Po prvé, interupcia nie je vražda. Väčšina ľudí podstúpi interupciu v prvom trimestri, kedy ešte o žiadnom bábätku nemôže byť reč. V neskoršom štádiu tehotenstva dochádza k interupciám, iba ak je ohrozený život tehotnej osoby alebo je jasné, že dieťa zomrie hneď po narodení. Lekári a rodičia sa teda nerozhodujú či dieťa zachránia, ale len či mu ušetria utrpenie.   

Narodení pre inšpiráciu

„Ale čo ženy, ktoré podstúpili interupciu len preto, že nechcú postihnuté dieťa?”

Interupcie nepodstupujú iba ženy. Trans muži a nebinárne osoby môžu čeliť nechcenému tehotenstvu rovnako ako cis ženy. Ak sa tehotná osoba rozhodne, že dieťa nechce, nemusí nikomu vysvetľovať prečo.

Napriek tomu by sme nemali prehliadať rolu, ktorú v rozhodnutiach nedonosiť postihnuté dieťa zohráva strach z ableizmu. Zakazovať interupcie však ani v tomto prípade nie je správnym riešením. Jediným správnym riešením je odstrániť ableizmus v našej spoločnosti. Náš život (ani životy našich rodičov) totiž nerobí ťažkým postihnutie, ale práve ableizmus. Zabezpečte postihnutým ľuďom prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, práci a samostatnosti a naše životy budú rovnako kvalitné ako tie vaše.

Neskutočne ma teší, že vám tak veľmi záleží na postihnutých deťoch! Znamená to, že sa angažujete za debarierizáciu verejného priestoru, však? Nie? Tak teda požadujete inklúziu na školách? Ani to nie? Voláte po zvýšení príspevku na opatrovanie, platov osobných asistentov/iek a invalidných dôchodkov? Nie? Bojujete za prístup postihnutých ľudí k vysokoškolskému vzdelaniu, práci a samostatnému bývaniu? Bohužiaľ na to nemáte čas? Tak sa teda aspoň dožadujete prísnejších trestov za zločiny z nenávisti a diskrimináciu? Nie? Už viem, adoptovali ste si postihnuté dieťa! Nie? Nosíte aspoň rúško, aby ste ochránili zraniteľných postihnutých ľudí pred Covidom? „Tie rúška sú strašne nepohodlné a zle sa v nich dýcha….” Rozumiem, takže pre postihnutých ľudí nerobíte absolútne nič. Ako vám mám teda veriť, že vám na nás záleží?  

Počas diskusie na tému interupcií v relácii Do kríža sa jeden z divákov spýtal diskutujúcich, či nás interupcie neokrádajú o Downíkov. Pre vašu informáciu, označenie Downík je dehumanizujúce. Predpokladám, že daného človeka ale inkluzívny jazyk veľmi netrápil, keďže pokračoval tvrdením, že takéto deti sú svetlom, ktoré obohacuje životy zdravých ľudí. On neobhajoval právo postihnutých ľudí na život, iba právo zdravých ľudí inšpirovať sa pohľadom na postihnuté bábätká. Tento ableistický fenomén sa nazýva Inspiration porn a v budúcnosti o ňom určite napíšem samostatný článok. Ak sa o ňom chcete dozvedieť, viac sledujte môj blog.

Takže takto: prístup k legálnym a bezpečným interupciám je otázkou reprodukčných práv, nie postihnutia. Postihnutí ľudia môžu byť za alebo proti, ale rozhodne by sme nemali byť zneužívaní ako dôvod na zákaz interupcií. Hlavne keď ľudia, čo sa tvária, že im nesmierne záleží na postihnutých bábätkách, o postihnutých dospelých ani nezakopnú.    

Reprodukčné práva nie, eugenika áno

Prístup k interupciám je súčasť zdravotnej starostlivosti a postihnutí ľudia ho potrebujú tiež. Áno, postihnutí ľudia majú sex a ten sex môže občas vyústiť do nechceného tehotenstva. Niektorí postihnutí ľudia chcú mať deti a iní nie. Do ich dôvodov prečo deti nechcú vás podobne ako v prípade zdravých ľudí nič nie je. 

Čo vravíte, ak je rodič postihnutý, tak interupcie schvaľujete? A to už prečo? 

„Pretože by sa im s veľkou pravdepodobnosťou narodilo postihnuté dieťa.” Aha, takže ak je rodič postihnutý, zrazu vám na živote jeho postihnutého dieťaťa až tak veľmi nezáleží!      

„Sama si povedala, že interupcie sú zdravotná starostlivosť!” Povedala a stojím si za tým, ale poskytovať interupcie výlučne postihnutým ľuďom je eugenika. 

„Lenže oni by sa predsa nedokázali o to dieťa poriadne postarať!” A zasa sa mýlite. (Toto sme si predsa prešli už v mojom predošlom článku: ableistické tvrdenia = mylné tvrdenia). Postihnutí rodičia sú schopní postarať sa o svoje deti bez problémov. Sú rovnako dobrými rodičmi ako ľudia bez postihnutia. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sú lepšie vybavení na to, aby sa postarali o postihnuté dieťa, pretože vďaka osobnej skúsenosti viac rozumejú jeho potrebám a pravdepodobne nie sú ableisti. Tým nechcem povedať, že zdraví rodičia svojim postihnutým deťom nerozumejú alebo že sú automaticky ableisti. Hovorím len, že osobná skúsenosť s postihnutím môže byť pri výchove postihnutého dieťaťa obrovskou výhodou.

„Postihnutí rodičia sa predsa nebudú schopní postarať o svoje dieťa bez pomoci!” Ale to nedokážu ani zdraví rodičia. Všetci pri výchove svojich detí potrebujú pomoc pediatrov/čiek, učiteľov/liek, pestúnok/nov a podobne. Spoločnosť im túto pomoc poskytuje a to isté by mala urobiť aj pre postihnutých rodičov.  


Tak na záver: Ak vám skutočne záleží na životoch postihnutých detí, prestaňte sa starať cudzím ľuďom do materníc a začnite tvoriť svet, v ktorom môžu postihnutí ľudia po narodení aj žiť.  


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok

           

Som postihnutá, nie inšpiratívna
O čo prichádzate, ak nezamestnávate postihnutých ľudí?

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Bez komentárov

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.