Miesto pri okrúhlom stole

Som postihnutá, nie inšpiratívna

VAROVANIE: Tento článok obsahuje zmienky o samovražde a eutanázii.

 „Tak počkať, ty si postihnutá a ešte si sa nezabila? To je neskutočne inšpiratívne! Dokonca si vyštudovala a teraz pracuješ?! Tú prácu si si vytvorila sama?! Je úžasné, ako si dokázala prekonať svoje postihnutie. Mala by si o tom napísať knihu, aby si mohla inšpirovať aj ostatných!”

Postihnutí ľudia takéto vyhlásenia počúvajú zakaždým, keď zdravým prezradia hoci tie najnudnejšie detaily zo svojho života. A potom si ich musia vypočuť znova, ak na najbližšie spoločné stretnutie neprinesú čerstvo vydanú motivačnú autobiografiu. 

Internet je plný príbehov postihnutých ľudí, ktorí si plnia svoje sny, podstupujú nejaký druh liečby alebo proste len žijú svoje životy presne tak ako vy. Sú v nich prezentovaní ako hrdinovia, statoční bojovníci a obrovská inšpirácia. Podobné posty majú zvyčajne tisíce lajkov a šíria sa rýchlejšie ako Covid. 

„Prečo prirovnávaš inšpiratívne príbehy k takej strašnej chorobe? Čo je zlé na tom inšpirovať ostatných?” 

Na inšpirovaní ostatných nie je nič zlé, ale na ispiration porn je zlé všetko.

Váš post nie je dojímavý, je dystopický 

Pýtate sa, čo je to inspiration porn? Tento názov by sa dal preložiť ako “inšpiratívne porno”. Ide o fenomén, kedy nás zdraví ľudia považujú za inšpiratívnych iba preto, že sme postihnutí. 

Nazývame to pornom, lebo to z nás robí objekty, ktorých jediným účelom je obohatiť životy zdravých ľudí.   

Nikdy by vám nenapadlo ospevovať iného dospelého človeka len preto, že sa odsťahoval od rodičov a každé ráno vstáva do práce, nemám pravdu? Prečo je to teda odrazu hodné chvály či dokonca mediálnej pozornosti, ak je daný človek postihnutý? 

„Lebo postihnutí ľudia to majú v živote ohromne ťažké! Ak chcú normálne žiť, musia najprv prekonať svoje postihnutie.”

Ak študujeme, pracujeme, vychovávame deti alebo sa proste venujeme svojim záľubám, neznamená to, že sme prekonali naše postihnutie. Jediná vec, ktorú musíme prekonávať, je ableizmus. 

Ak má postihnutý študent problémy v škole kvôli bariéram, nie je na tom nič obdivuhodné, je to neakceptovateľné. Ak si postihnutý človek musel vytvoriť pracovné miesto sám, lebo ho nikto nechce zamestnať, nie je na tom nič inšpiratívne, je to diskriminácia. Ak si postihnutý človek musel vyzbierať peniaze na liečbu či kompenzačné pomôcky, nie je na tom nič dojímavé, je to dystopické. 

Tým, že takéto príbehy prezentujete ako inšpiratívne, nám nesmierne ubližujete.  

Na každého postihnutého študenta, ktorý napriek bariéram dokončil školu, sa nájde množstvo iných, ktorí museli štúdium vzdať alebo sa na vysokú vôbec nedostali. Na každého postihnutého človeka, ktorý si rozbehol vlastné podnikanie, sa nájde množstvo takých, ktorí sú nezamestnaní a živoria na invalidnom dôchodku. A na každého postihnutého človeka, ktorému sa podarilo vyzbierať dosť peňazí na život-zachraňujúcu liečbu, sa nájde množstvo takých, ktorí zomreli.

Nie, neznamená to, že tí ostatní sa málo snažili. Ak celý piaty ročník až na jednu žiačku dostane päťku na teste z matematiky, neoznačíme všetky deti za lenivé. Miesto toho priznáme, že hoci jedna žiačka bola buď výnimočne nadaná, alebo mala výnimočné šťastie, daný test bol pre piaty ročník stále príliš náročný. Následne prehodnotíme test, učebné osnovy, prípadne vyučovacie metódy, aby sme deťom učenie uľahčili. Prečo potom celú komunitu postihnutých ľudí, ktorá nedokáže prežiť v našej spoločnosti, ignorujeme a nazývame lenivou? Prečo namiesto odstraňovania bariér radšej zneužívame inspiration porn na ospravedlňovanie ableizmu?

Ak to zvládol postihnutý človek, zvládne to každý

Victim blaming (obviňovanie obetí) nie je jediná vec, ktorá robí inspiration porn problematickým. Znevažuje totiž úsilie tých, ktorých akože chváli. 

„Ako môžeš znevažovať úsilie človeka, ktorého chváliš? To nedáva zmysel.”

Komentáre pod inspiration porn príspevkami sú zvyčajne plné vyhlásení typu: „To je také inšpiratívne, že človek bez nôh je profesionálny športovec. Od zajtra začínam trénovať na maratón!” Nie je nič zlé na tom, ak nás úspechy druhých motivujú skúšať nové veci alebo si plniť sny, ale predpokladať, že ak niečo dokáže postihnutý človek, zvládnete to aj vy, je ableistické. Minimalizuje to ich talent a úsilie, ktoré museli investovať do dosiahnutia svojich cieľov. Keď sa dočítate, že Serena Williamsová vyhrala turnaj, nepoviete si automaticky: „To dokážem aj ja!” Prečo tak teda reagujete na úspechy postihnutých ľudí? 

Keď postihnutý človek tvorí nádherné umelecké diela, vyhráva športové turnaje, je expertom vo svojom odbore alebo úspešne podniká, neznamená to, že na postihnutého človeka je vo svojej práci dobrý. Proste je dobrý vo svojej práci a bodka.   

Často sa stretávame s tým, že keď postihnutí umelci a umelkyne vystavujú svoje diela, verejnosť sa sústredí iba na to, že boli maľované nohami. Takýto prístup je extrémne ableistický. To, že umelec/kyňa má postihnutie, rozhodne môže ovplyvňovať obsah a formu ich diela, ale nie jeho kvalitu. Ak ste si kúpili obraz nie preto, lebo sa vám páčil, ale preto, že ho namaľoval postihnutý človek, ste ableisti. Diela postihnutých umelcov a umelkýň nie sú menejcenné a investovať do nich z vás nerobí dobrého samaritána.

Predtým ako som sa zabila

Najzlovestnejšia forma inspiration porn sa prejavuje vtedy, keď nám zdraví ľudia tlieskajú, že sme sa ešte nezabili.  

„Ale teraz už preháňaš! Nikto by nič také nikdy neurobil!” Ako sa len mýlite… 

„Si taká statočná! Keby som bola na tvojom mieste, už dávno by som sa zabila. Ja by som žiť s postihnutím nikdy nedokázal! A ty si tiež rozmýšľala nad eutanáziou?” To posledné je otázka, ktorú množstvo postihnutých ľudí dostalo po premiére filmu Predtým ako som ťa spoznala. 

Čo vravíte? Vy ste nikdy nikomu nič podobné nepovedali? To rada počujem, ale môžem sa vás niečo spýtať? Zdieľali ste niekedy príspevok, ktorý nazval postihnutého človeka statočným bojovníkom, lebo sa rozhodol podstúpiť zákrok v zahraničí?

„Isteže. Čo je na tom zlé? Chceš snáď tvrdiť, že ten človek nebol odvážny?” Presne tak. Na tom, že postihnutí ľudia podstupujú nevyhnutné operácie alebo berú lieky, nie je nič inšpiratívne. Robíme to preto, aby sme prežili, prípadne si zachovali určité fyzické schopnosti a zdravie. Pre lásku Neviditeľného ružového jednorožca, toto sme si predsa vysvetlili už minule – byť zdravý sa nerovná nebyť postihnutý! 

Neexistuje žiaden rozdiel medzi vašou návštevou zubára a našimi operáciami. Starať sa o svoje zdravie nie je hrdinské, je to logické. Prezentovať postihnutých ľudí, ktorí podstupujú nejaký druh liečby ako inšpiratívnych bojovníkov a bojovníčky je v skutočnosti extrémne škodlivé a nebezpečné. Vyvoláva to totiž dojem, že naša zdravotná starostlivosť je niečo extra, o čo treba bojovať. Viete, čo sa deje, keď musíme bojovať o zdravotnú starostlivosť? Zomierame. 

Buďte inšpiráciou

„Povedala si, že je v poriadku, ak nás postihnutí ľudia inšpirujú. Ako mám teda rozoznať rozdiel medzi inšpiráciou, ktorá je ok a inspiration porn?” To je veľmi jednoduché. Inspiration porn nás vykresľuje ako inšpiratívnych iba preto, že sme postihnutí. Ak by ste niečo nepovažovali za inšpiratívne, keď to robí niekto zdravý, nebude to inšpiratívne ani v prípade postihnutého človeka.

To, samozrejme, neznamená, že veci spojené s postihnutím nemôžu byť inšpiratívne. Ak postihnutý študent bojuje za debarierizáciu internátov, alebo ak postihnutá žurnalistka dosiahne, že televízna stanica, pre ktorú pracuje, začne pridávať ku všetkým svojim programom titulky, je to inšpirujúce. Rovnako pre zdravých ako pre postihnutých ľudí, pretože nám to ukazuje, že nad diskrimináciou a útlakom sa dá zvíťaziť. Ak vás postihnutí ľudia k niečomu inšpirovali, mal by to byť boj za rovnosť. 

A ako nám môžete pomôcť zbaviť sa inspiration porn? Keď nabudúce narazíte na internete na inšpiratívny príspevok o postihnutí, položte si otázku: „Bolo by to inšpirujúce, aj keby daná osoba nebola postihnutá?” A keď sa stretnete s dojemným príbehom o postihnutí, spýtajte sa sami seba: „Je to naozaj dojemné alebo neakceptovateľné a dystopické?” Ak po zodpovedaní týchto otázok zistíte, že sa naozaj dívate na inspiration porn, nebuďte ticho. Komentujte alebo sa priamo porozprávajte s človekom, ktorý daný príspevok zdieľal. Vysvetlite mu, čo je inspiration porn a prečo je škodlivé, alebo mu pošlite tento článok. Buďte jeho inšpiráciou, ako nebyť ableista.    


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok

Rowlingovej nová kniha je rovnako ableistická ako Harry Potter
Postihnutí ľudia nie sú dôvodom na zákaz interupcií

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

4 komentáre

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

komentáre 4

  • Zemplínska skalka

    Hm, zvláštne. Ja som mal dojem, že väčšina (prajných) ľudí úprimne praje iným ľuďom úspechy, nezávidí im, alebo ich neredukuje len na šablónu “niečo si dokázal/-a, tak si ťa hneď dávam za vzor a musím sa po tebe opičiť, alebo ťa zhadzovať, ak máš postihnutie”. Ja osobne by som nikdy v živote niekomu nepovedal “Máte telesné postihnutie a podarilo sa vám niečo. Ste pre mňa inšpiráciou a závidím vám.”. Veď je to úplný kŕč a gýč… Ja ľuďom namiesto toho hovorím: “Pekný úspech, gratulujem. Nech sa vám darí aj naďalej a nech robíte to, čo vás napĺňa.” To by som adresoval postihnutým i nepostihnutým ľuďom. Žiadne melodrámy o “inšpirácii”. Myslím si, že ľuďom viac pomôže ocenenie a povzbudenie toho, čo robia, než zdvorilostné superlatívy na ich adresu.

    Apropo, to chcete povedať, že človek s nejakým telesným či duševným postihnutím nemôže nikdy byť inšpiratívny pre iných ľudí ? Myslím tým príklady, keď je človek s nejakým postihnutím inšpiráciou nie preto, že dokázal niečo ako postihnutý človek, ale preto, že dokázal niečo dobré, prínosné, pozitívne, atď. ? Článok mi pripadá, ako keby hovoril, “Neopovážte sa nikdy chváliť postihnutých ľudí, tým im škodíte.”. Dovolím si zdvorilo nesúhlasiť. Načo tá zatrpknutosť ? Treba pochváliť a oceniť, ale ako píšem vyššie, netreba z toho robiť veľké haló a netreba k ľuďom s telesným či iným postihnutím pristupovať, ako keby jestvovali na dvíhanie si ega u nepostihnutých.

    Rozumný človek niekoho pochváli a pogratuluje mu k úspechu a ďalším úspechom, bez toho, aby to prísne vydeľoval “ty si postihnutý/-á”, “ty nie si postihnutý/-á”. Rozumný človek si váži iných ľudí a ich ľudskú dôstojnosť, či už sú postihnutí alebo nie.

    • Kristína Lucien

      Neviem, či ste dočítali môj článok. Okrem iného v ňom hovorím o tom, že ak postihnutý človek spravil niečo, čo by bolo obdivuhodné a inšpiratívne aj v prípade, že by ten človek bol zdravý, je v poriadku, považovať ho za inšpiratívneho. Problém je, že inspiration porn príspevky, ktorých je plný internet, prezentujú ako inšpiratívne, ak postihnutý človek študuje, pracuje, odsťahuje sa od rodičov, má kamarátov a podobne, čo rozhodne nie je v poriadku.

  • Dean Kramer

    I loooove everything I have read from you and about you. I would like to find a way to share in your work. Have you any interest in exploring that?

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.