Ako extrémisti zneužívajú postihnutých ľudí na šírenie nenávisti

Ableizmus má veľa rôznych podôb. Každá jedna je, samozrejme, škodlivá, ale niektoré sú vyslovene zvrátené, pretože zneužívajú postihnutých ľudí ako ospravedlnenie porušovania ľudských práv. Ľudia, ktorí takto využívajú ableizmus, to robia veľmi šikovne. Tvária sa ako naši spojenci a často vyhlasujú, že sú jediní, ktorým na nás (narozdiel od vlády, feministiek a liberálnych médií) naozaj záleží. 

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to naozaj tak. No predtým ako začneme týchto ľudí chváliť (či dokonca voliť), radšej sa pozrime na ich vyjadrenia a skutky ešte raz.

Začiatkom apríla 2022 uznal Najvyšší súd Mariana Kotlebu vinným z prejavovania sympatií neonacistickej ideológii a odsúdil ho na šesť mesiacov podmienečne, skúšobná doba je jeden rok a šesť mesiacov, zároveň prišiel aj o mandát poslanca NR SR. 

Hoci je tento trest v porovnaní s rozsudkom, voči ktorému sa Kotleba odvolal, oveľa miernejší, v krajine, kde politikom/čkám zvyčajne prejde všetko, je to stále krok vpred. Navyše to znamená, že ho konečne môžeme nazývať extrémistom bez ohľadu na to, či sa mu to páči, alebo nie. 

Neonacizmus schovávajuci sa za dobročinnosť

Dôvodom, prečo som sa o tomto prípade rozhodla napísať, je, že sa týka ableizmu. Kotlebu odsúdili kvôli šekom, ktoré jeho strana rozdávala rodinám s postihnutými deťmi pri príležitosti výročia vzniku fašistického Slovenského štátu.

„Všetci vieme, ako tie šeky súvisia s neonacizmom, ale ako môže byť pomáhanie postihnutým deťom ableistické?” 

V prvom rade Kotleba zneužil postihnuté deti a ich rodiny na prejavovanie sympatií neonacistickej ideológii a to je ableistické. Vo svojej obhajobe tvrdil, že suma 1488 eur na šekoch vznikla po rozdelení peňazí, ktoré sa vyzbierali medzi členmi/kami strany a podobnosť s neonacistickou symbolikou je čisto náhodná. Možno by som mu bola ochotná veriť, ak by tie šeky rozdal v tichosti. To sa ale nestalo, každé obdarovanie bolo zdokumentované na fotografiách, ktoré sa následne objavili na webe ĽSNS. Rodiny peniaze obdržali vo forme nadrozmerného šeku s logom strany. Na fotografiách môžeme vidieť rodiny v spoločnosti členov strany. Nadrozmerný šek je zvyčajne položený uprostred fotografie na postihnutom dieťati. Výraz položený som použila zámerne, pretože z obrázkov je jasné, že deťom šek nepodali, ale ho na nich doslova položili. Tieto deti (zapamätajte si, že sú to zakaždým deti – bude to dôležité) tu zohrávajú iba úlohu akéhosi živého držiaku na šek. Ich dehumanizovanie je zavŕšené v článkoch, ktoré fotografie sprevádzajú. Sú v nich totiž zredukované na výpočet diagnóz a nič viac.

Členovia/ky ĽSNS v článkoch hrdo tvrdia, že sú jediní, komu na Slovensku záleží na postihnutých ľuďoch, ale je to naozaj tak?

Život v kaštieli – rozprávka alebo horor?  

V roku 2014, keď bol Kotleba banskobystrickým županom odmietol investovať štyri a pol milióna eur z eurofondov do deinštitucionalizácie domova sociálnych služieb pre dospelých ľudí s postihnutím v Lučenci. Zariadenie sa nachádzalo v priestoroch bývalého kaštieľa, ktorý bol izolovaný a plný bariér. 

Niekoľko klientov/iek, ktorým sa podarilo nájsť bývanie (bez Kotlebovej pomoci) v Banskej Bystrici sa vyjadrilo, že ich život sa po presťahovaní dramaticky zlepšil. Našli si prácu, lásku, nové priateľstvá aj záľuby.  

Lenže Kotlebovi na zlepšení kvality života postihnutých ľudí vôbec nezáleží, pretože  nevníma postihnutie ako identitu. Pre ľudí ako on byť postihnutý rovná sa byť chorý a chorí ľudia by sa mali liečiť v izolácii, až kým nevyzdravejú a nestanú sa opäť produktívnymi členmi/kami spoločnosti. Niekto by mal Kotlebovi vysvetliť, že postihnutí ľudia môžu byť (a sú) rovnako produktívni ako ľudia bez postihnutia. Jediné, čo k tomu potrebujeme je bezbariérovosť.  

Vo vianočnom videu, kde Milan Mazurek (vtedy ešte člen ĽSNS) odovzdával peniaze obdarovaným rodinám, sa konverzácia točila okolo rehabilitácií a vyliečenia.

Tento prístup je zároveň dôvodom, prečo sa Kotlebove dobročinné aktivity sústredili výlučne na postihnuté deti. Tie majú totiž nádej, že zo svojho postihnutia “vyrastú”. V očiach ĽSNS sú postihnutí dospelí bremená nehodné pomoci.

Všetkých nás očipujú! 

Marián Kotleba a členovia/ky jeho strany patria k najväčším anti-vaxxerom a popieračom COVIDu-19 na Slovensku. Ešte v roku 2018 predložili v parlamente návrh zákona, ktorý by zrušil povinné očkovanie. V odôvodnení naznačili, že práve kvôli očkovaniu sa zo zdravých detí stávajú postihnuté.

Na ich stránke môžete nájsť aj článok z októbra 2019 o päťročnom dievčatku, u ktorého sa vraj po prvom očkovaní prejavila epilepsia a DMO. Nemôžem sa vyjadrovať k zdravotnému stavu dievčaťa z článku, pretože na to nemám dostatok informácií, ale ako človek, ktorý sa narodil s DMO, viem potvrdiť, že väčšina diagnóz sa neprejaví okamžite, ale až neskôr, keď si rodič všimne, že dieťa nenapreduje podľa očakávania. Niektoré míľniky majú deti dosahovať práve v období, keď sú aj prvý raz zaočkované. Korelácia v takýchto prípadoch však neznamená kauzalitu. 

Za konšpiráciou, že vakcíny spôsobujú autizmus, stojí zdiskreditovaný britský lekár Andrew Wakefield, ktorý toto tvrdenie uverejnil vo svojej štúdii ešte v roku 1998. Keď sa ukázalo, že štúdia obsahuje nepravdivé údaje, Wakefield prišiel o licenciu. Žiadna z množstva štúdii, ktoré boli vykonané neskôr, spojitosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdila. Konšpiračná teória však žije ďalej a v priebehu rokov sa k autizmu pridali aj ďalšie diagnózy.

 Od začiatku pandémie Kotleba minimalizoval jej závažnosť a tvrdil, že vakcína proti Covidu je iba zámienkou na očipovanie ľudí. Niekto by mu asi mal povedať, že ak by Bill Gates chcel zistiť, čo Slováci a Slovenky nakupujú v Tescu alebo sledujú na weboch pre dospelých, úplne mu na to stačí ich počítač. 

17. novembra 2020 zorganizoval Kotleba spolu s Ficom protesty, na ktorých žiadali zrušenie protipandemických opatrení a predčasné voľby. 

Ak Kotlebovi tak veľmi záleží na postihnutých deťoch – z ktorých mnohé patria do skupiny najviac ohrozenej Covidom –, prečo organizoval masové podujatia, na ktorých sa Covid mohol veselo šíriť?

Poštvať menšiny proti sebe 

Ak sa nás práve nesnažia zabiť Covidom, extrémisti s radosťou zneužívajú postihnutých ľudí na šírenie homofóbie, transfóbie, rasizmu, xenofóbie a každej ďalšej nenávisti, aká sa im práve hodí.

Vláda nedáva dosť peňazí na postihnuté deti? (Nezabudnite, že v ich očiach sme večné deti, a tak by všetky príspevky určené pre nás mali zakaždým dostať naši rodičia, bez ohľadu na náš vek.) „To preto, lebo vláda plytvá peniazmi daňových poplatníkov na Rómov, migrantov a LGBT úchylov!! Ale keď bude ĽSNS vo vláde, všetko sa zmení!” Musíme im len dať moc a čaká nás dúhová budúcnosť (či skôr naopak). Takáto nenávistná rétorika by nemala mať v dvadsiatom prvom storočí miesto, Kotlebovi však opakovane pomohla k zvoleniu. Ďakujem Neviditeľnému ružovému jednorožcovi, že sa nikdy nedostal do vlády. Okrem toho, že sú odporné a nelegálne, takéto nenávistné prejavy úplne ignorujú fakt, že ľudia môžu byť súčasťou viacerých menšín naraz. Autorka tohto blogu je postihnutá a teplá a je na to hrdá. 

V stredu 12. októbra 2022 Slováci a Slovenky na vlastné oči videli desivé následky podobných vyhlásení, keď mladý neonacista zabíjal pred mojím obľúbeným barom Tepláreň v Bratislave, ktorý je jedným z mála bezpečných miest pre LGBTI ľudí na Slovensku. O život v ten večer prišli Juraj a Matúš. 

Postihnutá (ne)rovná sa odporkyňa interrupcií 

Ďalšou skupinou, ktorá rada zneužíva postihnutých ľudí na obmedzenie práv iných, sú popri extrémistoch pro-life aktivisti/ky. Alebo, ako ich ja nazývam, pro-pôrodní aktivisti/ky, keďže sa o život dieťaťa zvyčajne prestanú zaujímať vo chvíli, keď sa narodí.

Niekoľko slovenských poslancov/kýň (medzi nimi aj Kotleba) sa v minulosti opakovane pokúsilo presadiť rôzne zákony, ktoré by obmedzili prístup k legálnym interrupciám na Slovensku. Našťastie žiaden z týchto návrhov neprešiel, rozpútali však búrlivú verejnú diskusiu. 

Jeden z argumentov pro-life aktivistov/tiek boli práve postihnuté deti. Ako som už písala v inom článku na tomto blogu, postihnutí ľudia sú ľudia, nie argumenty.

Moje postihnutie nie je ospravedlnenka pre vašu nenávisť 

Dnes je Medzinárodný deň ľudských práv. Je neprípustné, aby niekto zneužíval potreby postihnutých ľudí na porušovanie práv iných a šírenie nenávisti. Keď budete nabudúce počuť, ako nejaký extrémista/ka vyhlasuje, že niečo robí pre naše dobro, spýtajte sa sami seba: “Bolo by toto vyjadrenie v poriadku aj vtedy, ak by sa v ňom nespomínali postihnutí ľudia?”