Koho voliť, ak chcete, aby bolo postihnutým ľuďom lepšie

Som postihnutá a v sobotu sa chystám voliť. Dokonca som si kvôli voľbám vzala dovolenku a prišla som domov z Anglicka, kde žijem od roku 2019. Zo Slovenska ma vyhnal ableizmus a homofóbia, ale rada by som sa sem v budúcnosti vrátila natrvalo, a preto idem voliť. Otázkou zostáva: Koho? Politické strany sa o hlasy postihnutého voličstva nikdy veľmi netrhali. Na Slovensku totiž ešte stále prevláda stereotyp, že postihnutí ľudia sú večné deti, ktoré politike nerozumejú a voliť nechodia. Pre našich politikov/čky sme v minulosti slúžili len ako nástroj propagandy alebo ideálne obete, ktoré sa nebudú brániť, keď im vláda siahne na životne dôležité služby. 

Zahraničná agentka? Naopak, hrdá Slovenka

Keďže žijem v zahraničí a som teplá, môžem voliť jedine proeurópsku stranu, ktorá rešpektuje ľudské práva. 

“A je to jasné, si obyčajná zahraničná agentka! Ako sa opovažuješ hovoriť nám, čo je dobré pre Slovensko, ak tu ani len nežiješ?” 

Mýlite sa, nie som žiadna zahraničná agentka. Som hrdá Slovenka, ktorá si rovnako ako milióny mojich krajanov/iek užíva výhody členstva v Európskej únii. Európska únia nám všetkým otvorila množstvo dverí k práci, štúdiu, cestovaniu, a čo je ešte dôležitejšie, k lepšiemu a bezpečnejšiemu životu doma, na Slovensku. V čase, keď u našich susedov zúri vojna, je ochrana, ktorú nám poskytuje EU a NATO, životne dôležitá. A preto by každý, komu skutočne záleží na Slovensku, mal voliť demokratické, proeurópske strany.

Takmer polovica Slovákov a Sloveniek čelí diskriminácii

Demokracia, sloboda a bezpečie sú oporné piliere krajiny, v ktorej sa oplatí žiť. Štvrtým pilierom je rovnosť. Bez rovnosti sa postupne zrútia aj tie tri ostatné piliere. Žiaľ, menšiny sa u nás zatiaľ rovnosti nedočkali.

Možno neviete, že postihnutí ľudia sú najväčšou menšinou na Slovensku. Až 40% percent Slovákov a Sloveniek má zdravotné postihnutie. To znamená, že takmer polovica ľudí v našej krajine denne čelí diskriminácii vo všetkých oblastiach života od prístupu k vzdelaniu, práci, bývaniu či zdravotnej starostlivosti, spoločenskému životu až po partnerské spolužitie. 

Čo vravíte? Určite preháňam, pretože to nemôže byť až také zlé? Ak mi neveríte, pokojne si kliknite na linky, ktoré nájdete vyššie a presvedčte sa sami. Ja tu na vás zatiaľ ochotne počkám.

Vitajte späť. Ste v poriadku? Vyzeráte nejakí vykoľajení… To, čo ste si prečítali, vami otriaslo? Ani sa nečudujem. Ale mám pre vás jednu dobrú správu – už túto sobotu to môžete zmeniť. O vaše hlasy sa totiž uchádza strana, ktorá to s pomocou postihnutým ľuďom na Slovensku myslí naozaj vážne. Tou stranou je Progresívne Slovensko.

Inkluzívne Slovensko

V ich volebnom programe nájdete systémové riešenia, ktoré povedú k odstráneniu fyzických a spoločenských bariér a zabezpečia pre postihnutých ľudí skutočnú rovnosť.

Pýtate sa, ako to chcú dosiahnuť?

Napríklad presadením reformy posudkovej činnosti. Keď sa postihnutí ľudia na Slovensku uchádzajú o akýkoľvek príspevok, musia preskákať cez množstvo prekážok. Ak žiadame o invalidný dôchodok, sme zvyčajne príliš zdraví a to aj napriek tomu, že sa kvôli bariéram často nedokážeme dostať ani len k vzdelaniu, nieto ešte k práci, ktorá by nám dokázala pokryť náklady na samostatný život. Ak žiadame o príspevok na osobnú asistenciu, sme zrazu postihnutí až príliš. Veď kto to kedy videl, aby človek na vozíku viedol aktívny život?! Reforma, ktorú navrhuje Progresívne Slovensko, by v posudkoch nahradila zastaralý a ableistický medicínsky model bio-psycho-sociálnym modelom, ktorý by nás zo súhrnu diagnóz premenil späť na komplexné ľudské bytosti. 

Zároveň plánujú rozšíriť sieť požičovní kompenzačných pomôcok, takže sa pri ich zháňaní konečne nebudeme musieť spoliehať na pomoc neziskových organizácií a verejných zbierok. Tento krok by nám nielenže zvýšil kvalitu života, ale vrátil by nám aj dôstojnosť, o ktorú nás obral ableizmus.

Progresívne Slovensko nezabúda ani na rodičov postihnutých detí. Pomoc, ktorú im ponúkajú, však šokujúco (a našťastie) nespočíva v poskytovaní ústavnej starostlivosti: “Rodičia, ktorí zabezpečujú starostlivosť o svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením a poberajú príspevok na opatrovanie, sa často ocitajú v pasci chudoby. Presadíme primerané sociálne zabezpečenie takýchto rodičov. Zároveň zmiernime obmedzenie zárobkovej činnosti práce z domu popri poberaní príspevku na opatrovanie.”

Ďalej plánujú kompletnú debarierizáciu verejného priestoru, vrátane poskytovania dotácií na debarierizáciu súkromných podnikov a posilnenie bezbariérovej dopravy. Odstránenie fyzických bariér uľahčí život nielen postihnutým ľuďom, ale aj seniorom/kám a rodičom s malými deťmi. 

Nezabúdajú ani na prístup k vzdelaniu:  “Zamedzíme nadmernému vyčleňovaniu detí so špeciálnymi potrebami do špeciálneho školstva. Upravíme vzdelávaciu dráhu pre deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym znevýhodnením tak, aby sa uľahčilo ich vzdelávanie v bežnom prúde a aby na konci základnej školy dosiahli nižšie stredné vzdelanie, ktoré im otvorí ďalšie možnosti vzdelávania.”  Keď som v rámci prípravy tohto článku ukázala tento bod ich programu jednej mojej postihnutej kamarátke, reagovala slovami: “Toto by mi ušetrilo toľko traumy!” Áno, čítate správne. Špeciálne školstvo nevyhnutne potrebuje reformu, pretože vo svojej súčasnej podobe žiakov a žiačky s postihnutím doslova traumatizuje a často ich oberá o možnosť dosiahnuť vyššie vzdelanie.

Spomedzi všetkých (skvelých) opatrení, ktoré si Progresívne Slovensko pripravilo na pomoc postihnutým ľuďom, ma osobne najviac potešil návrh zmeny antidiskriminačného zákona tak, aby sa za diskrimináciu považovalo aj odmietnutie tzv. primeraných úprav, čo v preklade znamená odstránenie fyzických bariér. V súčasnosti zákon za diskrimináciu považuje iba odmietnutie primeraných úprav v zamestnaní (a zamestnávatelia ho obchádzajú tak, že postihnutých uchádzačov/ky jednoducho radšej nepozvú ani na pohovor). Postihnutí ľudia by mali mať rovnaké právo na prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, spoločenskému životu a samostatnému bývaniu. Na zabezpečenie tohto prístupu potrebujeme primerané úpravy. Ich odmietnutie je diskriminácia a je načase, aby sa s ňou vysporiadal zákon.

V otázke bývania však Progresívne Slovensko zašlo ešte ďalej a plánuje podporiť vznik bezbariérových nájomných bytov. Konečne strana, ktorá si nemyslí, že odpoveďou na bytovú otázku postihnutých ľudí sú ústavy!

Posledným bodom inkluzívneho programu Progresívneho Slovenska je zameranie sa na ochranu ľudí (a obzvlášť detí) so zdravotným znevýhodnením pred sexuálnym zneužívaním. Čo vravíte? Postihnutí ľudia predsa nebývajú obeťami sexuálneho násilia? Ako veľmi sa mýlite! Podľa prieskumu, ktorý v decembri 2019 zverejnil Národný štatistický úrad v UK, sú ľudia s postihnutím obeťami sexuálneho násilia takmer dvakrát častejšie ako zdraví ľudia. Slovenskú štatistiku sa mi nájsť nepodarilo, ale predpokladám, že jej výsledky by boli podobné, ak nie horšie, a preto som rada, že Progresívne Slovensko tento problém neprehliada. 

Spojenci nie spasitelia 

Keď som si prvý raz prečítala tieto návrhy, bola som úprimne šokovaná tým, aké sú dobré. Je z nich jasné, že Progresívne Slovensko nielen chce pomôcť postihnutým ľuďom, ale chce to urobiť poriadne a bez zamotania sa do nepravdivých stereotypov o tom, čo potrebujeme. Nehrajú sa na zdravých spasiteľov/ky a namiesto toho sú našimi spojencami. Ale ako sa im podarilo vyhnúť sa všadeprítomným predsudkom a pokrúteným predstavám o tom, čo je pre nás dobré? Tak, že svoje návrhy netvorili o nás bez nás. 

Na kandidátke Progresívneho Slovenska nájdete nie jedného, ale hneď dvoch (!!) postihnutých ľudí, ktorí sa dlhodobo angažujú v boji za naše práva.

Ak chcete, aby sa 40% Slovákov a Sloveniek žilo lepšie, voľte Progresívne Slovensko a krúžkujte Veroniku Veslárovú (30) a Viktora Pamulu (113).

Komentár na Facebooku

“Program sú iba plané sľuby. V skutočnosti všetci politici na postihnutých kašlú!”

Našťastie sa opäť mýlite. Pred niekoľkými mesiacmi organizovalo Progresívne Slovensko besedu v mojom rodnom meste. Ja som v tom čase bola v Anglicku, ale vedela som, že jedna moja postihnutá kamarátka by tam rada šla. Tak som sa na ich Facebooku opýtala, či sa beseda bude konať v bezbariérovom priestore. Doslova som napísala komentár v znení: “Bude sa beseda konať v bezbariérovom priestore?” Nič viac, nič menej. Nevysvetľovala som nič o plánoch a potrebách mojej kamarátky ani nič podobné. Takmer okamžite mi prišla odpoveď, že bezbariérovosť overia. Následne mi dali vedieť, že akcia sa bude konať v priestore, do ktorého vedie jeden nízky schod. Pre neznalých, toto znamená, že priestor NIE JE bezbariérový. Bola som sklamaná, ale nie prekvapená. Poďakovala som sa za odpoveď a brala som celú vec ako uzavretú. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma na ďalší deň Lucia Plaváková označila v komentári, aby mi dala vedieť, že akciu presunuli do iného kompletne bezbariérového podniku!

Zvyčajne, keď postihnutí ľudia žiadajú o bezbariérový prístup kamkoľvek, dostaneme odpoveď, že je to príliš komplikované a drahé. Progresívne Slovensko tú komplikovanú a drahú bezbariérovosť vyriešilo v priebehu 48 hodín, a to na základe jedného komentára na Facebooku, pretože sú možno prví, ktorým na nás naozaj záleží.