Miesto pri okrúhlom stole

Nebojte sa používať výraz postihnutý. Naozaj to nie je nadávka

Opakujte po mne: Postihnutý nie je nadávka. Výborne! A ešte raz: Postihnutý nie je nadávka. 

Postihnutí ľudia sa vás o tom snažia presvedčiť už roky, ale vy si z nejakého dôvodu nedáte povedať a stále vymýšľate čoraz krkolomnejšie eufemizmy, len aby ste nemuseli povedať, že je niekto postihnutý. Vraj je to preto, aby ste nás neurazili. Ja mám ale pocit, že jediní, kto považuje slovo postihnutý za neslušné, sú zdraví ľudia.

Ja ťa nepovažujem za postihnutú

Keď som bola tínedžerka, toto bol ten najväčší kompliment, aký ste mi mohli zložiť. Znamenalo to, že som zapadla, že som bola dosť dobrá, dosť múdra, zábavná a milá na to, aby ľudia okolo mňa zabudli, že som postihnutá. Veď to je presne to, čo všetci postihnutí ľudia chcú, však? Nebyť postihnutý, aj keď by to v skutočnosti bolo iba nebyť vnímaný ako postihnutý, správne? Nesprávne. Predstava, že postihnutie je od podstaty negatívne a všetci postihnutí ľudia ho musia nenávidieť, je nesmierne ableistická.

“Ako môžeš tvrdiť, že postihnutie nie je negatívne? Ľudia s postihnutím majú predsa taký ťažký život!” Náš život nie je ťažký kvôli postihnutiu, ale kvôli ableizmu. Kvôli ableizmu sa nedokážeme dostať k adekvátnej zdravotnej starostlivosti, kvôli ableizmu máme problém vyštudovať, nájsť si prácu či platiť účty. Medzi rokmi 2019/2020 bolo na polícii v Anglicku a Welse nahlásených viac ako 7 300 zločinov z nenávisti, ktorých obeťami boli postihnutí ľudia, ale kvôli ableizmu došlo k vzneseniu obvinenia iba v 1 zo 62 prípadov. 

Namiesto môjho postihnutia by som sa teda radšej zbavila ableizmu. Postihnutie je iba jedna časť mojej identity a ako také je neutrálne. Očakávali by ste od černocha, že si bude želať, aby bol biely? Dúfam, že nie. A ak áno, som si istá, že by si miesto toho želal, aby ste prestali byť rasisti. 
Ľudia, ktorí mi povedali, že ma neberú ako postihnutú, tým vlastne vraveli, že postihnutí ľudia nemôžu byť takí múdri, vtipní alebo milí ako ja. Niektorí to dokonca zneužili na to, aby mohli ignorovať moje potreby a predstierať prekvapenie, keď som sa dožadovala bezbariérovosti: “Ako to myslíš, že to sama nezvládneš? Nemala by si dovoliť svojmu zdravotnému znevýhodneniu, aby ťa obmedzovalo!” Ehm, moje postihnutie ma nijako neobmedzuje, váš ableizmus áno.

Moje potreby nie sú špeciálne

Špeciálne potreby? Máte na mysli moju potrebu piť jedine kolumbijskú kávu so salkom? Uznávam, že to je celkom špeciálne. Oh, vy ste mysleli moju potrebu prístupného pracoviska… Znamená to, že vy nepotrebujete, aby vaše pracovisko bolo prístupné? Dokážete sa do kancelárie dostať cez stenu ako Kitty z X-Menov? Alebo uprednostňujete prácu na chodníku? Každý potrebuje, aby bol svet naokolo prístupný. U mňa táto potreba proste zahŕňa výťah. Tvrdenie, že potreba dostupnosti je pre postihnutých ľudí čosi špeciálne, je iba ableistická výhovorka, prečo nezabezpečiť bezbariérovosť. “Je nám ľúto, ale vaše dieťa nemôže študovať na našej škole, lebo nedokážeme naplniť jeho špeciálne potreby.” 

Inak obdarení a iné hrôzy

Eufemizmy slova postihnutý by dokázali zaplniť celý slovník. Občas sa mi zdá, že na internete každý týždeň narazím na nejaký ďalší.
Nové výrazy zvyčajne vznikajú na to, aby pomenovali nové javy, alebo aby existujúce javy pomenovali presnejšie. Postihnutí ľudia tu boli od nepamäti, takže nejde o nový fenomén. Sú teda dané eufemizmy presnejšie ako výraz postihnutý?

Pozrime sa spoločne na zopár výrazov, na ktoré som natrafila nedávno.
Rozvinuté potreby: toto je variácia na termín špeciálne potreby, ktorú som našla v inzeráte na portáli s pracovnými ponukami. Že moje potreby nie sú ničím špeciálne, sme si už vysvetlili, takže tento termín je nepresný.

Nenormatívne schopnosti: tento výraz som našla na webovej stránke určenej postihnutým migrantom a migrantkám vo Švédsku. Normatívne znamená pridŕžajúce sa normy alebo pravidiel. Nemyslím si, že moja schopnosť čítať naraz päť kníh bez toho, aby sa mi pomiešali dejové linky, porušuje nejaké zákony, či už prírodné, alebo svetské. Ale keby aj, nemalo by to nič spoločné s mojim postihnutím. Verdikt: Nepresný termín.

Špeciálne schopnosti: a toto je môj nový favorit. Sia ho použila v rozhovore o svojom filme Music o mladej autistke a jej sestre. Som postihnutá a mám veľa postihnutých priateľov. Pokiaľ viem, u nikoho z nás sa nikdy neprejavilo nadanie na mágiu či iné špeciálne schopnosti. Jedine, že by moji priatelia svoju tajnú identitu naozaj dobre skrývali. Na nešťastie, špeciálne schopnosti, o ktorých hovorila Sia, by nás do Justice League pravdepodobne nedostali. Mala na mysli našu údajnú schopnosť inšpirovať zdravých ľudí, aby ste sa stali lepšími a žili naplno. Nie som žiaden life kouč, ale ak by som bola, poviem Sii, aby prestala byť taká ableistka. Verdikt: Nepresný termín. 

Ak sú tieto termíny nepresné, prečo zdraví ľudia trvajú na ich používaní? Pretože sú presvedčení, že postihnutie je príšerné a nazvať niekoho postihnutým musí byť automaticky urážka. Nič z toho nie je pravda. Používať krkolomné a smiešne eufemizmy, keď hovoríte o postihnutých ľuďoch, je dehumanizujúce, infantilizujúce a urážlivé. Postihnutie nie je príšerné a prezentovať ho v negatívnom svetle škodí nielen nám, ale aj vám. Stačí malá nehoda a aj vy sa môžete zo dňa na deň stať postihnutým. Ako by sa vám páčilo, keby vás v tejto situácii spoločnosť miesto pomoci nazvala inak obdareným?     

Nie som ableista, používam inkluzívny jazyk

Hlavný dôvod, prečo vyslovene nenávidím takéto eufemizmy, je, že u zdravých vyvolajú falošný dojem inkluzivity. Keď som ešte študovala žurnalistiku na Slovensku, napísala som článok pre regionálny online magazín o inklúzii na mojej univerzite. Spoiler alert: žiadna sa nekonala. V tom čase boli na celej univerzite dvaja postihnutí prváci a jeden z nich som bola ja. Koordinátor pre študentov so zdravotným znevýhodnením mi do telefónu tvrdil, ako intenzívne s nami oboma spolupracuje, a vôbec mu nedošlo, s kým hovorí, pretože ma nikdy v živote nestretol. Počas celého rozhovoru sa ma snažil poúčať o inkluzívnom jazyku (hovorí sa človek so zdravotným znevýhodnením, nie postihnutý), pričom sa šikovne vyhýbal mojim otázkam o reálnej inkluzivite. Ak nám odmietate vytvoriť vhodné podmienky na prácu či štúdium alebo nám neposkytnete adekvátnu zdravotnú starostlivosť ste ableisti bez ohľadu na to, koľko “inkluzívnych výrazov” máte v slovníku.  

Nemám postihnutie, SOM postihnutá

Ak poviete, že niekto má postihnutie namiesto toho, že je postihnutý, bude to len ďalší pokus oddeliť nás od našej identity. Zdraví ľudia radi hovoria, že naše postihnutie nás nedefinuje. Ibaže to nie je pravda. Postihnutie ovplyvňuje naše skúsenosti, životné postoje, vzťahy a celú našu existenciu. A nie je na tom nič zlé. Postihnutí ľudia sú najväčšou menšinou na svete. Byť postihnutý je identita, ktorá so sebou prináša bohatú kultúru a úžasnú komunitu. A ja som nesmierne hrdá, že môžem byť jej súčasťou.
Postihnutie nie je chrípka. Je to neoddeliteľná súčasť našej osobnosti, ktorá sa nedá nijako vyliečiť ani nám ju nemôže nikto vziať. 

“Znamená to, že postihnutí ľudia nepotrebujú pomoc lekárov a vedcov?” Samozrejmé, že potrebujeme. Potrebujeme, aby nás udržali nažive a zdravých presne tak ako vy. Lenže byť zdravý v našom prípade neznamená žiť bez postihnutia. Som postihnutá a chcem, aby ste ma tak nazývali, ale to neznamená, že hovorím za celú moju komunitu. Ak vám postihnutý človek povie, že preferuje iné označenie, nezačnite mu vysvetľovať, že Kristína z The Once and Future Cripple povedala… Proste rešpektujte jeho želanie.


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok


  

Margarita so slamkou: koktail nevydarenej reprezentácie postihnutých teplých ľudí
Tým, že budete ubližovať postihnutým ľuďom, planétu nezachránite

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

1 komentár

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Jeden komentár

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.