Výprava za rovnosťou

Diskriminujete geekov bez toho, aby ste si to uvedomili

Zdraví ľudia sú ako Jon Snow – nevedia nič. 

Mediálna reprezentácia postihnutých ľudí buď neexistuje, alebo je taká zlá, že si radšej želáme, aby neexistovala. V médiách najčastejšie nájdete iba štyri zobrazenia postihnutých ľudí. Buď to sme superhrdinovia/nky, ktorí s úsmevom prekonávajú všetky prekážky a inšpirujú zdravých ľudí, aby žili naplno. Prípadne sa v článku či reportáži objavia iba naši rodičia, ktorí sa snažia vyzbierať peniaze na našu liečbu. A potom je tu ešte fikcia, kde zakaždým hráme rolu záporákov. Náš život je predsa taký príšerný, že určite všetkých nenávidíme a snívame o zničení sveta. Ak sa práve nesnažíme všetkých vás pozabíjať, chceme zabiť aspoň sami seba. Život s postihnutím predsa musí byť úplne neznesiteľný, a to aj v prípade, že ste milionár a chodíte s khaleesi (ehm, ehm Me before you).

Chcieť sa z médií naučiť niečo o živote s postihnutím, je ako očakávať, že sa z druhej série Zaklínača na Netflixe dozviete, čo sa stalo v knihách.  

Narozdiel od jednorožcov postihnutí geekovia naozaj existujú

Okrem toho, že sú všetky spomenuté vyobrazenia postihnutých ľudí nepresné, stereotypné a vyslovene škodlivé, majú spoločné ešte jedno: pristupujú k postihnutiu, akoby to bola naša jediná charakterová vlastnosť.

Keďže život s postihnutím je v očiach zdravých ľudí obrovská tragédia, našou jedinou starosťou by malo byť vyliečiť sa. Až keď dosiahneme tento cieľ, môžeme začať pátrať po tom, kto vlastne sme. 

Takže takto: ja nikdy zdravá nebudem a ani nechcem byť. Ja nemusím prekonať svoje postihnutie, spoločnosť musí prekonať svoj ableizmus. A už vôbec nemusím prekonať svoje postihnutie na to, aby som zistila, kto som. Som queer, som začínajúca spisovateľka, aktivistka, knihomoľka a geek (ak vám to nebolo jasné zo všetkých tých odkazov na popkultúru).

Áno, aj medzi postihnutými ľuďmi sa nájdu geekovia. Hráme videohry, pozeráme Marvel a DC filmy, čítame komiksy a píšeme fanfikciu. Niektorí z nás sú schopní aj zo spánku citovať Star Wars či Star Trek a iní sa pokúšali naučiť po elfsky (síce neúspešne, ale snaha bola). 

Comic-Con v pohodlí domova

Geekovia sú zvyčajne introverti a sú radi, ak môžu tráviť čas osamote s dobrou knihou. Zároveň však o príbehoch, ktoré milujeme, potrebujeme s niekým diskutovať, rozoberať naše obľúbené postavy či polemizovať o tom, čo sa stane v ďalšej časti. A práve za týmto účelom chodíme na cony, kde máme možnosť cosplayovať, hrať Dungeons & Dragons či iné hry, prednášať o knihách a seriáloch, nájsť nových priateľov, a čo je najdôležitejšie, objaviť nové príbehy.

Ešte pred dvoma rokmi bola účasť na cone pre mnohých postihnutých geekov nemožná, ale potom prišla pandémia a nemožné sa stalo skutočnosťou. 

Práca aj štúdium sa zo dňa na deň presunuli do online priestoru a kultúrne akcie ich čoskoro nasledovali. Zrazu sme mohli sledovať divadelné predstavenia či ísť na koncert Billie Eilish z pohodlia domova a mohli sme sa dokonca zúčastniť Comic-Conu bez toho, aby sme museli vyjsť z izby!   

Bezbariérová apokalypsa

Nielen veľké podujatia vďaka pandémii prebehli online. Slavcon, maličký geeky festival, ktorý sa každoročne koná v Bratislave, bol minulý rok tiež virtuálny a bolo to super! 

Dokazuje to, že na to, aby ste svoje akcie sprístupnili postihnutým ľuďom, naozaj nepotrebujete obrovský rozpočet ani špičkové technológie. 

Prečo teda musela prísť apokalypsa, aby k tomu konečne došlo? Pretože vy ste nemysleli na postihnutých ľudí, keď ste svoje podujatie presúvali online. Mysleli ste iba na zdravých, ktorí sa nemohli zúčastniť osobne kvôli lockdownu. 

Vravíte, že všetky cony sú predsa dávno bezbariérové, lebo sa zvyčajne konajú v budove s výťahom? Zvyčajne neznamená vždy, ale hlavne bezbariérovosť sa nekončí pri výťahu či rampe!     

Najjednoduchšia cesta ako vašu akciu sprístupniť pre VŠETKÝCH postihnutých ľudí, je poskytnúť návštevníkom a návštevníčkam možnosť zúčastniť sa online. Týmto spôsobom sa na vašu akciu dostanú aj ľudia, ktorí nedokážu vyjsť z domu. Zároveň by ste mali otitulkovať videá a zabezpečiť hlasové komentovanie pre nevidiacich. “Ale to by bolo príliš veľa roboty!” A ja hlúpa som si doteraz myslela, že zorganizovať akúkoľvek akciu je vždy veľa práce. Človek musí prenajať priestory, zabookovať účinkujúcich, zamestnať zvukárov a osvetľovačov, zabezpečiť jedlo a často aj ubytovanie pre všetkých účastníkov, uistiť sa, že sú na mieste konania zdravotníci, nájsť niekoho, kto bude predávať lístky, postarať sa o marketing a množstvo iných vecí. Toto všetko ste ochotní urobiť, ale sprístupniť vašu akciu pre postihnutých ľudí je pre vás priveľa roboty?

Vravíte, že medzi postihnutými ľuďmi nie je dosť geekov na to, aby sa vám to vyplatilo? Postihnutí ľudia sú najväčšou menšinou na svete, takže si dovolím nesúhlasiť. Navyše vďaka možnosti online účasti by ste mohli prilákať aj návštevníkov a návštevníčky z iných krajín alebo ľudí, ktorí nedokážu prísť osobne, pretože majú doma malé dieťa. Vyššia návštevnosť znamená viac predaných lístkov a vyšší zárobok.

Vďaka postihnutým geekom by boli cony lepšie aj pre vás 

Malé cony ako Slavcon organizujú fanúšikovia pre fanúšikov. To znamená, že účastníci sú často aj prednášajúcimi. Ja som napríklad v minulosti mala prednášku o adaptáciách Artušovskych legiend, Kronike kráľovraha a o bosorkách v popkultúre a som postihnutá. Ak by organizátori/ky sprístupnili Slavcon pre všetkých postihnutých geekov, pravdepodobne by medzi nimi našli množstvo ľudí s nápadmi na zaujímavé prednášky. Bezbariérové cony by teda boli lepšie pre všetkých, vrátane vás. 


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok

Som postihnutá a teplá a som na to hrdá
Byť postihnutý je v roku 2022 stále zločin

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Bez komentárov

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.