Výprava za rovnosťou

Som postihnutá a teplá a som na to hrdá

Som postihnutá a teplá. Mám detskú mozgovú obrnu a priťahuje ma celé obsadenie seriálu The Magicians. Povedať to nahlas je fakt strašidelné a nie z bežných dôvodov. Moja rodina vie o mojej orientácii už roky a viac-menej sú s tým zmierení. Keďže žijem v Anglicku, nemusím sa obávať, že by ma tento malý verejný coming out pripravil o prácu. Čoho sa teda vlastne bojím? Bojím sa, že mi ľudia neuveria. Bojím sa, že na mňa niekto bude útočiť, lebo som sa opovážila tvrdiť, že moje postihnutie nie je celá moja osobnosť.

Menšinová matrioška

Nedávno som si pozrela video s aktivistkou Mikaelou Moody, v ktorom hovorila o tom, ako sa vyrovnala s rodovou dysfóriou a coming outom ako trans lesba s postihnutím. Povedala, že keď bola mladšia, snažila sa svoju rodovú identitu potlačiť, pretože verila, že môže mať iba jednu odlišnosť a tou musí byť jej postihnutie. So všetkým, čo vravela, sa bohužiaľ dokážem plne stotožniť.

Byť postihnutý je identita a rovnako ako každá iná identita (rasa, sexuálna orientácia alebo rodová identita), formuje našu osobnosť. Možno vás to prekvapí, ale moje postihnutie na mňa malo zväčša pozitívny vplyv. Ako dieťa som nemohla chodiť na balet, a tak som začala čítať knihy. Dnes som zamestnaná ako knihovníčka a pracujem na svojom prvom románe. (Možno ho jedného dňa aj dokončím, ale to by som najprv musela zrušiť svoje predplatné Netflixu). Moje nespočetné skúsenosti s diskrimináciou viedli k tomu, že som sa rozhodla študovať ľudské práva a neskôr som si našla prácu v Amnesty International. Toto všetko a mnoho iného je dôvodom, prečo svoje postihnutie považujem za obohacujúcu identitu. Ale nie je to moja jediná identita.

Postihnutie je kľúčovou charakteristikou aj pre vás zdravých. Rozhoduje totiž o tom, ako nás vnímate. Vy ho však vôbec nevidíte ako niečo pozitívne či obohacujúce. Vo vašich očiach nás postihnutie obralo o slobodu, samostatnosť a schopnosti, ale čo je najhoršie, obralo nás o našu osobnosť a zredukovalo nás na stereotypy. Postihnutí ľudia sú buď rezignovaní a depresívni, alebo za každých okolností pozitívni a šťastní. Buď sme inšpiratívni bojovníci, alebo poľutovaniahodné chúďatká. V každom prípade sa náš život musí točiť iba okolo túžby vyliečiť sa, pretože iba zdraví ľudia predsa môžu mať osobnosť, však?
Fakt, že som postihnutá, je rovnako neliečiteľný ako to, že som teplá, a to je úplne v poriadku.

V tridsiatke som už pristará na to, aby som bola dieťaťom

Aký je to pocit byť menšinou v menšine? Úprimne? Mizerný. Zdvojnásobuje to tú kopu ableizmu a queerfóbie, s ktorou sa musíme dennodenne vysporiadať.

Keďže spoločnosť poväčšine vníma postihnutých ľudí ako večné deti, nevinné a čisté, všetci sme asexuálni, však? Niektorí z nás sú naozaj asexuálni, ale ak je postihnutý človek ace, je to jeho sexuálna orientácia. Je ace preto, lebo nepociťuje sexuálnu príťažlivosť, nie preto, že by bol príliš čistý a nevinný na sex.  
Dospelí postihnutí ľudia existujú. A rovnako ako dospelí zdraví ľudia, sme sexuálne bytosti, schopné rozoznať, kto nás priťahuje, zamilovať sa a mať dobrovoľný sex.

Ak povieme, že sme teplí, tak sme teplí. Nie sme zmätení, nikto nás nezmanipuloval ani inak neprinútil k záujmu o opačné pohlavie (alebo viac pohlaví) o nič viac než zdravého queer človeka.

Je v poriadku, ak vás priťahujú postihnutí ľudia

VAROVANIE: v tejto časti článku rozoberám sexuálne násilie, ak je to niečo, čo by vám mohlo spôsobiť psychické ťažkosti, preskočte, prosím na podnadpis Keď je hrdosť neprístupná.

Ak sme vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia, náš partner/ka nie je predátor. Zdravý queer človek, ktorý chodí s postihnutým queer človekom, nie je úchyl, rovnako ako zdravý heterák, ktorý chodí s postihnutou ženou, nie je hrdina.
Uvedomiť si, že postihnutí ľudia sú atraktívni a sexi, nie je ani zvrhlé ani hrdinské. 

Predstava, že nás nikto nemôže považovať za príťažlivých, je ableistická a nesmierne škodlivá. Spôsobuje, že postihnutým obetiam znásilnenia ľudia často neveria. Veď už len kto by sa nás chcel dotknúť?

Podľa prieskumu, ktorý v decembri 2019 zverejnil Národný štatistický úrad v UK, sú ľudia s postihnutím obeťami sexuálneho násilia takmer dvakrát častejšie ako zdraví ľudia.

Váš ableizmus pomáha násilníkom uniknúť spravodlivosti, zamyslite sa nad tým.

Naši partneri teda nie sú úchylní a ani my nie sme. Navzdory všeobecnému presvedčeniu sa postihnutí ľudia nezamilujú do každého, kto je k nim čo len trochu milý. Netúžime zúfalo po láske. Máme svoje štandardy a preferencie a dokážeme rozoznať rozdiel medzi priateľskou konverzáciou a flirtovaním. Takže sa k nám bez obáv môžete správať milo a slušne. Sľubujem, že vás nezačneme obťažovať.

A len aby bolo jasno: to, že som povedala, že postihnutí ľudia sú sexuálne bytosti, vám nedáva právo vypytovať sa, ako máme sex. Nič vás do toho nie je a navyše podobné otázky robia úchylov jedine z VÁS.

Keď je hrdosť neprístupná

To najlepšie na tom byť queer, je LGBTI komunita. Pre mnohých queer ľudí sa stala rodinou, ktorá ich prijala takých, akí sú. Napriek tomu sa v nej postihnutí queer ľudia stále necítia vítaní. Gej bary sú plné bariér – od schodov, úzkych dverí a malých toaliet až po hlučné párty s množstvom blikajúcich svetiel, ktoré by autistickej osobe mohli spôsobiť zmyslové preťaženie.

Na Slovensku som sa zúčastnila desiatok queer akcií od filmových festivalov, divadelných predstavení, čítaní poézie, Živých knižníc cez výstavy až po diskusie. Takmer žiadna z nich nebola dostupná online, chýbalo aj tlmočenie do posunkovej reči, titulky či audio komentár.

Musím sa k niečomu priznať – keď som pracovala v Amnesty, sama som zopár takýchto akcií organizovala a ani ja som na tieto veci nemyslela. Môj vlastný internalizovaný ableizmus ma donútil zabudnúť, že existujú aj ďalší postihnutí queer ľudia, ktorých potreby sa od tých mojich môžu líšiť. Už nikdy túto chybu nezopakujem. Viem, že dokážem byť lepšia a takisto to dokáže aj moja úžasná LGBT komunita.

Takže keď budete nabudúce organizovať nejakú akciu, choďte na internet a spýtajte sa postihnutých queer ľudí, ako im vašu akciu najlepšie sprístupniť. Naozaj je to také jednoduché.

Manželstvo  pre všetkých

Queer ľudia bojovali za právo vziať si toho, koho milujú, celé desaťročia. Na Slovensku sa tento boj ešte neskončil.

V Severnom Írsku legalizovali manželstvo párov rovnakého pohlavia v januári 2020, čo znamená, že teraz môžu queer páry uzavrieť manželstvo bez ohľadu na to, v ktorej časti Spojeného kráľovstva žijú.

Toto však neplatí pre všetkých. Ako na Slovensku, tak aj v UK postihnutí ľudia prichádzajú po uzavretí manželstva o časť peňažných príspevkov na kompenzáciu, pretože sa zárobok ich polovičky zarátava do ich príjmu. Toto pravidlo znemožňuje mnohým postihnutým ľuďom (ako queer, tak hetero) vstúpiť do manželstva, pretože by bez týchto peňazí nedokázali prežiť. To, že si vezmete postihnutého človeka, z vás nerobí jeho opatrovateľa. Na túto prácu si váš manžel/ka stále bude musieť niekoho najať a zaplatiť. A skutočnosť, že zarábate, neznamená, že môžete (alebo by ste mali) minúť všetky svoje peniaze na potreby vašej postihnutej polovičky.

Boj o manželstvo pre všetkých sa v UK neskončí, kým všetci postihnutí ľudia nebudú môcť uzavrieť manželstvo bez strachu, že prídu o životne dôležité príspevky.   

Tak si to ešte raz zhrňme: sme teplí a postihnutí a sme na to hrdí.


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok

Ako postihnutá žena prácu hľadala a ableizmus našla
Diskriminujete geekov bez toho, aby ste si to uvedomili

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Bez komentárov

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.