Miesto pri okrúhlom stole

Vo vojne nesmieme zabúdať na postihnutých ľudí

VAROVANIE: Tento článok rozoberá vojnu a diskrimináciu, ktorej postihnutí ľudia čelia počas humanitárnych kríz. Ak by vás tento obsah mohol traumatizovať alebo vám spôsobiť úzkosť, prosím, preskočte ho a radšej si prečítajte moje ostatné články.

Je rok 2022, svetom otriasa pandémia a v Európe práve začala vojna.

Toto by bola skvelá úvodná veta nejakého dystopického románu, ako opis našej reality to už také skvelé nie je.

Vo štvrtok Putin napadol Ukrajinu pod zásterkou ochrany ruského obyvateľstva v Luhansku a Donetsku. Zámerne som napísala Putin a nie Rusko, pretože chcem, aby bolo jasné, že súčasnú situáciu má na svedomí jedine on. Rusi vojnu nezačali, to Putin a je to Putin, kto do nej teraz posiela zomrieť iba dvadsať ročných ruských mladíkov.   

Viera v ľudstvo zachránená?

150 000 ľudí už z Ukrajiny ušlo a toto číslo bude iba narastať.

Som Slovenka a jedna z vecí, ktorá mi v tejto nočnej more dodáva nádej, je vidieť, ako ich moji krajania a krajanky vítajú s otvorenou náručou. Počas posledných pár dní som sledovala, ako naša vláda a neziskové organizácie robia všetko, čo je v ich silách, aby sa o nich postarali a vytvorili im podmienky na nový život na Slovensku. Čo ma však teší ešte viac, je množstvo obyčajných ľudí, ktorí ponúkajú svoje chalupy či dokonca vlastné domovy ľuďom utekajúcim pred vojnou, pomáhajú s prevozom, darujú peniaze alebo oblečenie a iné potrebné veci.

Ostatné krajiny za nami tiež nezaostávajú: Írsko zrušilo vízovú povinnosť pre Ukrajincov a Ukrajinky a Poľsko im dokonca umožnilo vstup na svoje územie s domácimi miláčikmi aj v prípade, že zvieratká nemajú pas či potrebné očkovania.

Viera v ľudstvo zachránená, že? Nie celkom. Existuje totiž jedna skupina obyvateľov Ukrajiny, na ktorú sa už stihlo zabudnúť: postihnutí ľudia.   

V súčasnosti je na Ukrajine zaregistrovaných 2.7 milióna postihnutých ľudí. Slovo zaregistrovaných je kľúčové, pretože postihnutie so sebou na Ukrajine stále nesie obrovskú stigmu, a tak je možné, že reálne číslo, je oveľa vyššie. Podľa European Disabilty Forum (EDS) sa títo ľudia nachádzajú v hroznej situácii. Kryty v Kyjeve nie sú bezbariérové, a tak musia postihnutí Ukrajinci a Ukrajinky zostať doma, kde sú vystavení napospas Putinovym bombám.

Viac medailí ako rámp

Počas letných paraolympijských hier v roku 2016 aktivistka Kateryna Avramchuková napísala na Facebook: „Ukrajina zatiaľ získala na Paraolympiáde 37 medailí, 12 z nich zlatých… Momentálne máme viac medailí ako rámp v typickom ukrajinskom meste.“

Asi si viete predstaviť, že ak človek používa invalidný vozík, dostať sa niekam bez rampy je takmer nemožné. Ukrajinci a Ukrajinky s obmedzenou pohyblivosťou sa teraz musia zaregistrovať, aby sa dostali na zoznam ľudí, ktorí potrebujú asistenciu. Takmer počujem, ako celá moja komunita pri čítaní tejto vety zalapala po dychu od hrôzy. Každý z nás sa v minulosti uchádzal o nejaké príspevky či asistenciu. Nezáleží na tom, v ktorej krajine žijete, takéto veci so sebou vždy prinášajú hodiny čakania na telefóne, vypĺňanie nekonečných formulárov a zháňanie potvrdení od našich lekárov. Trvá to VEČNOSŤ, a keď si konečne podáte žiadosť, stále je tu šanca, že sa stratí a vy musíte začať odznova.

Čo vravíte? Ten proces teraz určite urýchlili? Tak teda dúfajme, že je rýchlejší ako bomby a tanky.

Na životoch postihnutých ľudí záleží

Problém nie je iba v chýbajúcich bezbariérových krytoch či únikových trasách. Veľa postihnutých ľudí berie lieky, ktoré sa musia užívať pravidelne, alebo používa pľúcnu ventiláciu a iné životne dôležité prístroje, ktoré fungujú na elektrinu. Z týchto dôvodov môže byť ich útek z krajiny omnoho komplikovanejší, nie však nemožný. Sú to proste veci, ktoré treba pri evakuácii postihnutých ľudí vziať do úvahy.   

Postihnutým Ukrajincom a Ukrajinkám žijúcim v ústavoch teraz hrozí, že zostanú opustení, ak ich ošetrovatelia a ošetrovateľky utečú z krajiny.

„A čo by si chcela, aby tam zostali a zomreli?“ Nie, chcela by som, aby pomohli utiecť aj svojim klientom a klientkam. Nikdy by ste sa nepokúšali ospravedlniť učiteľov/ky na internátnej škole, ktorí by utiekli a nechali svojich žiakov napospas osudu. Tak prečo je niečo také odrazu v poriadku, keď ide o postihnutých ľudí? Naše životy nie sú bezcenné, záleží na nich rovnako ako na tých vašich.

Zdravotnícky personál má povinnosť postarať sa v čase krízy o svojich pacientov rovnako ako armáda má povinnosť brániť svoju krajinu.   

Ukrajinci a Ukrajinky nám už dokázali, že majú neskutočnú odvahu, ale aby dokázali zachrániť tých najzraniteľnejších členov a členky svojej spoločnosti, potrebujú našu pomoc. Momentálne posielame na Ukrajinu zbrane a zásoby, teraz prišiel čas poslať ľudí. Červený kríž a Lekári bez hraníc majú skúsenosti s pomáhaním v konfliktoch a Putin ich nesmie napadnúť.  

Jeden tím Lekárov bez hraníc už na východe Ukrajiny pôsobí, pretože tam pomáhali obetiam občianskej vojny pred tým, ako Putin zaútočil: „Situácia sa vyvíja rýchlo, mobilizujeme, aby sme boli pripravení poskytnúť širokú škálu pomoci. Naše tímy v Bielorusku a Rusku sú pripravené poskytnúť humanitárnu pomoc, ak to bude potrebné a plánujeme vyslať tímy aj do ostatných susedných krajín, aby boli k dispozícii pri poskytovaní pomoci buď priamo na Ukrajine, alebo v krajinách, do ktorých budú prichádzať ľudia na úteku.“   

Všetci by sme mali Lekárov bez hraníc požiadať, aby sa vo svojich plánoch sústredili na postihnutých ľudí, pretože ako uvádza EDF: „V každej kríze či ozbrojenom konflikte čelia ľudia s postihnutím výrazne vyššiemu riziku, že zostanú opustení, stanú sa obeťami násilia a zahynú. Kvôli bariéram je pre nich ťažšie sa dostať do bezpečia a chýba im podpora pri návrate do bežného života. Ženy s postihnutím čelia vyššiemu riziku sexuálneho násilia a deti s postihnutím sú v týchto situáciách častejšie vystavené týraniu a zanedbávaniu. Životne dôležité informácie týkajúce sa bezpečnosti a evakuácie sú pre ľudí s postihnutím často nedostupné a kvôli bariéram nie sú schopní dostať sa do evakuačných centier. Toto všetko spôsobuje, že ľudia s postihnutím zostávajú v krízach pričasto zabudnutí a opustení.“  

Zároveň by sme mali Červenému krížu a Lekárom bez hraníc poskytnúť všetky prostriedky a podporu, ktorú potrebujú, aby dokázali pomôcť postihnutím ľuďom na Ukrajine.    

Prosím, prosím, vyvolajte nás! Vieme správnu odpoveď

Postihnutí Ukrajinci a Ukrajinky budú potrebovať pomoc nielen s útekom zo svojej domoviny. Po tom, ako sa dostanú do bezpečia v ktorejkoľvek krajine, budú potrebovať prístup k liekom, zdravotnej starostlivosti, bezbariérovému bývaniu, kompenzačným pomôckam, osobnej asistencii, práci a vzdelaniu.

A nie, zatvoriť postihnutých Ukrajincov a Ukrajinky do ústavov nie je odpoveď. Sú to obete, nie zločinci.

Aby sme boli schopní naplniť ich potreby, musíme spolupracovať s organizáciami, v ktorých pôsobia postihnutí ľudia, a s postihnutými aktivistami a aktivistkami. Komunita postihnutých ľudí je nesmierne užitočný partner pri tvorbe efektívnej krízovej odpovede, a preto by nemala byť ignorovaná.

Vieme, čo by postihnutí ľudia na úteku mohli potrebovať, a zároveň vieme, ako ich potreby naplniť, pretože na rozdiel od vás, my v dystopickom románe už žijeme – jeho názov je Ableistická spoločnosť.  

Ak chcete postihnutým Ukrajincom a Ukrajinkám pomôcť finančne, prispieť môžete TU.


Sledujte moje sociálne siete alebo zdieľajte tento článok

Fight for Right zachraňuje životy postihnutých ľudí na Ukrajine, pomôcť im môžete aj vy
Ste ableisti? Spravte si test

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

1 komentár

Som teplá aktivistka s detskou mozgovou obrnou. Na tomto blogu sa dočítate, prečo som hrdá na to, že som postihnutá a bisexuálna, napriek tomu, že odo mňa spoločnosť očakáva, že sa za oboje budem hanbiť.

Jeden komentár

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.